125800.fb2
Keď nákladná raketa pristála na planetoide, Van povedal:
— Choď, loď ťa už čaká. Ja ostanem, musím dozrieť na vykladanie.
— Do videnia, Van. Určite sa ešte stretneme.
— Určite. Galaxia je už tesná.
Pavlyš mu podal ruku.
— Ach, takmer som zabudol, — zašomral Van.
Zohol sa, vybral zo zásuvky pod pultom plochý štvorcový balíček v plastickom obale.
— Tu máš. Na pamiatku.
– Čo je to?
— Pozrieš si v lodi.
Keď Pavlyš rozbalil v lodi balíček, uvidel Marinin portrét v jemne vyrezávanom nefritovom rámiku.